Poznávacie procesy dieťaťa s autizmom

     Dieťa s autizmom má problémy s orientáciou vo svete. Nevníma svet štandardným spôsobom, preferuje iné zmyslové aktivity ako zdravé deti a svoje okolie vníma v obmedzenom rozsahu. To znamená, že svet okolo seba vníma skôr po častiach ako celkovo, čiže napríklad rovnaký predmet vnímaný z rôznych uhlov pohľadu považuje za dva rozdielne predmety. Svet je pre dieťa s autizmom každú chvíľu iný, a preto pre neho predstavuje nebezpečenstvo vyvolávajúce aktívnu obranu vo forme agresie, problémového správania vôbec. Dieťa sa tak bráni pred zmenami v každodennej rutine, v usporiadaní prostredia. Má problémy spracovať vnemy z viacerých zmyslových orgánov súčasne. Z toho potom vyplýva, že má väčšiu schopnosť vykonávať aktivity, pri ktorých používa iba jeden zmyslový orgán (najčastejšie zrak), na rozdiel od toho, keď musí pri aktivite používať viacero zmyslov. Má problémy s vnímaním času, pretože je zamerané iba na prítomnosť a nechápe minulosť a budúcnosť.

     Pri zrakovom vnímaní sa objavujú u niektorých detí s autizmom odchýlky či poruchy, ktoré môžu viesť k pocitom úzkosti a zmätku. Môže byť zjavná napríklad citlivosť na zrakové podnety. Niektoré deti vnímajú len predmety, ktoré sa nachádzajú v ich zrakovom poli a majú problém postrehnúť tie, ktoré sú vzdialenejšie alebo ktoré sú na periférii poľa či majú problém zbadať predmet, ktorý je pre ostatných ľudí ľahko viditeľný. Pre iné deti s autizmom zasa môžu zrakové vnemy prinášať potešenie, pretože radi pozorujú pohyby niektorých predmetov, tiene, svetelné efekty (Myles, B.Smith et.al., 2000).

     Pokiaľ ide o sluchové vnímanie býva väčšina detí s autizmom precitlivená na zvuky, hlavne na tie neočakávané (napríklad požiarny alarm), na vysokú frekvenciu zvukov (napríklad elektrospotrebiče) aj na zvuky vyskytujúce sa pri oslavách, v obchodných centrách a podobne. Zvuky vnímajú skreslene, majú pocit ako by sa hlasitosť sluchových podnetov stále menila alebo určité zvuky vo svojom okolí nevnímajú vôbec. Niektoré deti sú zasa doslova fascinované určitými zvukmi a manipulujú dlhý čas s predmetmi, ktoré ich vydávajú, môžu si stále dookola púšťať obľúbenú melódiu či pesničku (Attwood, 2008).

     Dieťa s autizmom sa často vyhýba telesnej blízkosti druhých ľudí, pretože sa bojí možnosti náhodných dotykov a odmieta dotyky vyjadrujúce náklonnosť ako je objatie, pohladenie, bozky. Stáva sa, že nechce nosiť odevyz určitých materiálov (umelé vlákna, satén a podobne), pretože je mu kontakt tejto látky na koži nepríjemný. Citlivé sú najmä hlava, plecia a dlane. Nepríjemný môže byť pre dieťa aj kontakt rúk s lepidlom, farbou, plastelínou (Attwood, 2008). Iné dieťa s autizmom zasa naopak jemnejšie dotyky vôbec nepostrehne, nevšimne si ak sa ho niekto jemne dotkne, alebo môže mať potešenie z hmatových vnemov, keď sa s pôžitkom dotýka napríklad zamatu, plyšových hračiek, vlny a podobne.

     Čo sa týka chuťového vnímania dieťaťa s autizmom, môže sa vyhýbať niektorým chutiam, vyberať si len tie isté jedlá, môžu mu vadiť určité kombinácie jedál. Niekedy nedokáže zjesť určité jedlá z dôvodu kontrastuich farieb či tvaru (Attwood, 2008).

     Čuchové vnímanie je veľmi intenzívne. Dieťa vníma vône, ktoré sú ostatným ľuďom príjemné presne naopak, neznáša arómu niektorých čistiacich či dezinfekčných prostriedkov alebo bežných vecí, ktoré druhým ľuďom vôbec nepáchnu. Môže mu byť z toho do vracania. Sú situácie, kedy je dieťa čuchovým vnemom úplne fascinované a očucháva predmety, ktoré bežne ostatní ľudia čuchom neskúmajú. (Thorová, 2006).

     U dieťaťa s autizmom sa objavujú problémy s vestibulárnym vnímaním, kedy pri zmenách polohy u neho nastávajú pocity zmätku a dezorientácie, závraty, bolesti hlavy alebo mu je do vracania. Iné dieťa s autizmom naopak vyhľadáva  takéto aktivity, obľubuje kolotoče, hojdačky, či sa vydrží dlho točiť okolo vlastnej osi (Thorová, 2006).

     Dieťa s autizmom môže byť nešikovné pri úkonoch osobnej hygieny, pri obliekaní, môže mať problémy vyjsť po schodoch, vyčerpávajú ho motorické úkony (Myles, B.Smith et.al, 2000).

     Stretávame sa so skutočnosťou, že niektoré dieťa má znížený prah bolesti, nevšíma si drobné odreniny, modriny, necíti bolesť, ktorú by iné dieťa považovalo za intenzívnu, a tka jeho prípadné zdravotné problémy môžu zostať nepovšimnuté a viesť ku komplikáciám (Attwood, 2008).

     V prípade, že dieťa s autizmom je vystavené nadmernému množstvu podnetov a jeho zmysly ich nedokážu spracovať, reaguje úzkostne alebo agresívne, čiže ak odmieta aktivitu, ktorú by jeho zdraví rovesníci považovali za príjemnú alebo neutrálnu, treba zistiť, či sa za jeho odmietaním neskrýva odpor k zmyslovým vnemom spojeným s touto činnosťou.

     Pozorovacie schopnosti dieťaťa s autizmom sú niekedy prekvapivé, osobitne ak chce dosiahnuť nejaký cieľ. Väčšinou má tendenciu vybrať si úzko vymedzený prameň informácií a ostatné informácie vôbec neberie do úvahy. Svoju pozornosť spravidla venuje jednej vlastnosti pozorovaného predmetu, ktorá ale namusí byť podstatná. Na komplexnejšie podnety nedokáže spravidla svoju pozornosť koncentrovať. To, čo jeho pozornosť osloví, vníma dieťa extrémne pozorne a do detailov, takže sa od objektov, ktoré pritiahnu jeho pozornosť nevie odtrhnúť a ak sa tak stane napríklad fyzicky, s daným objektom sa ďalej zaoberá vo svojich myšlienkach. Podnety, ktoré ho spontánne neupútajú býva ťažké dostať do jeho pozornosti. Pozornosť dieťaťa s autizmom môžeme označiť za extrémne selektívnu. Dieťa sa nedokáže vedome sústrediť a ani pri najväčšom úsilí nedokáže mať svoju pozornosť pod kontrolou vôle dlhší čas pokiaľ o objekt pozornosti nemá intenzívny záujem.

(https://www.asperger.sk/základné-informácie/vysokofunkčný-autizmus).

     Dieťa s autizmom nevie zaobchádzať s predmetmi podľa ich určenia, nevie napodobňovať činnosť iných ľudí. Má problémy s predstavou a chápaním času, je viazané iba na prítomnosť, nechápe, že niečo môže byť „len akože“. U zdravých ľudí jedna predstava vyvoláva inú, ale u dieťaťa s autizmom sú asociačné spojenia nezvyčajné, čo sa prejavuje aj v jeho reči. Pri predstavivosti ide o reprodukciu už vnímaného, čiže o návrat do minulosti aj plánovanie budúcnosti, čo dieťa s autizmom nie je schopné dokázať (https://kpppbb.svsbb/material/szs/autizmus/13.html).

     Má špecifické verbálne aj vizuálne problémy, ktoré sa týkajú pamäte. Dlhodobá pamäť môže byť dobrá, zatiaľ čo pamäť krátkodobá naopak. Dieťa s autizmom často opakuje rovnakú otázku aj keď už odpoveď na ňu dostalo. Je schopné memorovať a zopakovať slová, ale problémy nastávajú, ke´d si má zapamätať zmysluplné vety. Môže mať dobrú mechanickú pamäť, ktorá kontrastuje s nízkou schopnosťou verbálneho porozumenia (https://www.autizmus.info/04OdborniciSvetSamOSebe.htm).

     Myslenie dieťaťa s autizmom je rigidné. Má problémy dodržiavať postup pri určitých činnostiach, čiže logicky nadviazať na výsledok svojej predošlej činnosti a pokračovať v nej. Je pokojné, keď vie, čo bude nasledovať, ale niečo neočakávané spôsobuje u neho chaos, ktorý zle znáša. Ak dieťa presne vie, aké činnosti, kedy a ako bude počas dňa vykonávať, odstráni sa u neho vnútorné napätie. Táto skutočnosť predíde jeho nevhodnému správaniu, pretože neschopnosť dieťaťa predvídať, spôsobuje v jeho myslení zmätok. V prípade, že sa dieťa naučí nejakú novú činnosť, vie ju používať len za rovnakých okolností a podmienok, za ktorých sa ju naučilo vykonávať. Problém so schopnosťou aplikovať naučené nemusí byť neschopnosťou kategorizácie či neschopnosťou pochopiť odlišnosti medzi javmi. Je to skôr neschopnosť pochopiť potrebu generalizácie. Dieťaťu chýba spontánna zvedavosť jeho zdravých rovesníkov

(https://kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/13.html,

https://www.ssvp.wz.cz/Texty/autizmus.html).

     S myslením je v úzkej súvislosti reč. Väčšina detí s autizmom si neosvojí reč na takej úrovni, aby slúžila na komunikáciu s druhými ľuďmi. U ľudí, ktorí si reč osvoja sú evidentné nápadné odchýlky vo vývine reči s početnými abnormalitami S oneskorením si osvojujú podstatné mená, so slovesami je to ešte horšie, majú problémy s gramatikou, problémy s tvorením viet, kladení otázok, formulácii želaní či žiadostí. Deti, ktoré hovoria, komunikujú niekedy iba jednotlivými slovami alebo opakujú naučenú frázu stále odznova. Sú aj deti s autizmom, ktoré môžu mať veľký výrazový slovník, ale majú problémy udržať konverzáciu a často monologizujú na svoju obľúbenú tému. Ich hlas má nezvyčajný prízvuk, rýchlosť či výšku tónu. Dieťa s autizmom dokáže vyjadrovať svoje potreby, ale ak má vyjadrovať svoje pocity či myšlienky má problémy, ako aj keď má chápať pocity a myšlienky iných ľudí

(https://www.rubiko.sk/index.php/autizmus/134-definicia-a-terminolo...,

http:primar.sme.sk/c4116884/autizmus.html).

Gestá pri reči sú zriedkavé a v prípade, že ich dieťa používa sú čudné, pretože nezodpovedajú tomu čo práve robí či danej situácii. Nedodržiava slovosled, komolí slová alebo ich opakuje

(https://www.autizmus.info/04Odbornici/OdborniciSvetSamOSebe.htm).

      Práve echolálie bývajú pre deti s autizmom typické, keď opakujú to, čo povedal druhý človek bez porozumenia, bez potreby pochopiť obsah. Echolálie sa môžu ale vyskytnúť aj v situáciách, kedy dieťa nerozumie, čo sa mu hovorí, môže to byť vyjadrenie jeho požiadavky a môže to byť aj o jeho stereotypné správanie

(https://kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/13.html).

     Častý je výskyt neschopnosti používať osobné zámená, predovšetkým zámeno ja. Dieťa o sebe hovorí v druhej alebo v tretej osobe alebo o sebe nehovorí vôbec. Nevie správne používať aj iné slová a nechápe ich zmysel. Niekedy sa naučí čítať, ale nerozumie obsahu čítaného textu, nedokáže ho prerozprávať. Môžeme sa u neho stretnúť s idiosynkreziou, ktorou sa označujú vyjadrenia dieťaťa, ktoré nemajú žiaden vzťah k akejkoľvek forme verbálnej alebo situačnej výmeny informácií. Dieťaťu chýba potreba s niekým komunikovať bežným spôsobom, a preto mu chýba aj motivácia k rozvoju verbálnych zručností

(https://www.kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/13.html).