Autizmus

     Pojem autizmus prvýkrát použil švajčiarsky psychiater Eugene Bleulerv roku 1911, aby opísal problémy psychotikov pri komunikácii s ľuďmi. V súčasnom ponímaní ho detailnejšie opísal v roku 1943 americký psychiater Leo Kanner, ktorý v Baltimore pozoroval deti s prejavmi nezáujmu o druhých ľudí. V tom čase podobné pozorovanie realizoval vo Viedni aj Hans Asperger, ale výsledky jeho práce  sa dostali do povedomia odbornej a laickej verejnosti až po druhej svetovej vojne v polovičke deväťdesiatych rokov.

     Autizmus je pervazívna vývinová porucha, duševné postihnutie, ktoré sa prejavuje abnormálnou sociálnou interakciou, opakujúcimi sa vzorcami správania a narušenými komunikačnými schopnosťami. Je pozorovateľná už pred tretím rokom veku človeka (https://cswikipedia.org/viki/Autizmus). Jedinci, u ktorých bol diagnostikovaný autizmus vykazujú charakteristické prejavy v troch oblastiach:

-        kvalitatívne postihnutie v oblasti sociálnych vzťahov

-        kvalitatívne postihnutie v oblasti komunikácie

-        repetitívne a stereotypné vzorce správania a záujmov (Richman, 2006).

Podľa stupňa závažnosti postihnutia sa najčastejšie rozlišuje psychogénny a somatogénny autizmus, Kannerov a Aspergerov syndróm. Všetky tieto formy autizmu majú spoločné, že u jedinca je narušené jeho správanie sa medzi ľuďmi a sociálna komunikácia.

     Psychogénny autizmus sa prejavuje poruchami komunikačnej schopnosti, citovým chladom, chýbajúcou aktivitou a iniciatívou pri kontaktoch s ľuďmi. Somatogénny autizmus je spôsobený poškodeniami mozgu a je pre naho typická neschopnosť jedinca nadväzovať kontakty s ľuďmia izolovanie sa od sociálneho prostredia. Pri Kannerovom syndróme postihnutí jedinci nevnímajú svojich blízkych ani iné osoby, nie sú schopní nadväzovať kontakty alebo sa vcítiť do prežívania iného človeka. Majú problém komunikovať, niekedy si zmysluplnú reč nikdy neosvoja. Reč sa u nich vyvíja len pomaly, je veľmi narušená a pri jej používaní sú jedinci silne orientovaní len na svoju osobu. Pri činnosti sa zaoberajú predmetmi bez ohľadu na ostatných ľudí. U väčšiny je vysoko podpriemerná inteligencia až mentálne postihnutie. Prejavuje sa tendencia k opakujúcim sa pohybom, jedinci často zraňujú sami seba (udierajú si hlavu, pohryzú sa). Pri Kannerovom syndróme sa prejavy vyskytujú už v prvých mesiacoch života, kedy sa vyhýba očnému kontaktu, nevyhľadáva telesný kontakt a blízkych vníma ako niečo neživé.

     Pre Aspergerov syndróm je tiež typická obmedzená schopnosť nadväzovať kontakty, ale prejavy sú evidentné až v predškolskom veku a nie sú tak silné ako u Kannerovho syndrómu. Vývin reči je síce spomalený, ale nie zasa až tak silne narušený. Jedinec s postihnutím sa rozpráva sám so sebou, má nápadnú intonáciu reči a s problémami sa prispôsobuje partnerovi v komunikácii, takže potom je interakcia oslabená. Jeho pozornosť je narušená, nedokáže sa sústrediť, rozptyľujú ho vlastné spontánne nápady, a preto sa objavujú problémy pri učení. Úroveň jeho inteligencie býva často priemerná alebo nadpriemerná, máva nezvyčajné záujmy. Na zákazy, obmedzenia či požiadavky môže reagovať výbuchmi zúrivosti a bezohľadne presadzovať svoju vôľu. Pohybovo býva nešikovný, čo sa zreteľne prejavuje aj v nedostatkoch pokiaľ ide o neverbálnu stránku komunikácie

(https://primar.sme.sk/c4116884/autizmus.html).

     Autizmus je celoživotné postihnutie, trvalý stav. Človek s autizmom potrebuje stálu pozornosť zo strany druhého človeka, potrebuje špeciálnu starostlivosť a vzdelávanie, aby bol schopný pochopiť a prispôsobiť sa aspoň do určitej miery okolitému svetu a v rámci možností žiť plnohodnotný život.