Citové procesy a správanie dieťaťa s autizmom

     Už v dojčenskom veku dieťa s autizmom veľmi málo reaguje na prítomnosť svojich rodičov. Pri ich odchode neprejavuje žiaden, alebo len malý strach a rovnako malú radosť pri ich návrate. Je málo citlivé k emocionálnemu stavu druhého človeka, má problémy porozumieť, ako sme už vyššie uviedli, pocitom a myšlienkam iných ľudí, čo sa prejavuje v nedostatku empatie

(https://www.kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/13.html).

     Dieťa s autizmom sa naučí, že keď ubližuje druhému, tak to máva pre neho nepríjemné dôsledky a podľa toho sa potom správa. Niektoré deti zostávajú kruté k ostatným, čo môže prerásť do nekotrolovaných rozmerov v prípade, že ich nenaučíme uvedomovať si strach alebo iné prejavy ich obete. Dochádza k situáciám, kedy si dieťa vylieva svoju zlosť na ľuďoch vo svojom okolí. Býva to časté v období dospievania a cieľom je spravidla matka alebo súrodenec. Dieťa s autizmom nepodvádza, nerobí napriek, nerebeluje ani neintriguje

(https://www.autizmus.info/04Odbornici/OdborniciSvetSamOSebe.htm).

     Vytvoriť si citové vzťahy je pre dieťa s autizmom veľmi ťažké, ale do určitej miery sa tento problém dá výchovou ovplyvniť. Je totiž pre neho dôležité cítiť bezpečné vzťahy a náklonnosť k svojej osobe zo strany rodičov a ďalších osôb, s ktorými prichádza do kontaktu. Citová izolácia dieťaťa s autizmom, ktorá môže nastať, je práve výsledkom nedostatku či absencie takýchto vzťahov. Citové reakcie mu nechýbajú, ale nezodpovedajú sociálnemu kontextu, sú nezúčastnené a niekedy až paradoxné (nevhodný výraz v tvári, smiech bez príčiny, iracionálny strach). Napríklad je nešťastné, ak sa mu naruší jeho rutina, ak zmizne, alebo sa premiestni jeho obľúbený predmet. Učí sa čítať výrazy ľudských tvárí skôr z obrázkov a fotografií ako z reality. Ťažko oddeľuje živé od neživého, človeka od veci. Používa telo inej osoby ako nástroj bez akéhokoľvek verbálneho či neverbálneho signálu

     Dieťa s autizmom nerozlišuje prejavy pozitívnych a negatívnych citov, nechápe dôvody konania druhých ľudí a vôbec si neuvedomuje, že by niečo také mohlo existovať. Nerozlišuje sociálne situácie a nechápe ich zmysel. Pretože nedokáže nadviazať hlbší vzťah k inému človeku, chýba mu skúsenosť prežívania vlastného významu pre druhého človeka. To znamená, že mu chýbajú informácie potrebné pre vznik k sebe samému, pre sebaúctu a sebahodnotenie. Záťaž u neho vyvoláva negatívne reakcie z toho dôvodu, že sa s ňou nedokáže vysporiadať a z tejto subjektívne nezvládnutej situácie vznikajú u neho pocity úzkosti, prejavy hnevu a agresie

(https://www.autizmus.info/04Odbornici/OdborniciSvetSamOSebe.htm).

     Dieťa s autizmom dáva prednosť samote pred spoločnosťou druhých ľudí, na prejavy ich náklonnosti reaguje pasívne a neodpovedá ani na prejavy ich hnevu. Absentuje u neho schopnosť pozerať na veci či situácie z perspektívy iného človeka. Môže si vytvárať imaginárny svet a scenáre aj imaginárnych priateľov, no v skutočnosti je pre neho nadviazanie a udržovanie priateľstva v reálnom živote veľmi ťažké. Väčšina detí s autizmom nedokáže regulovať svoje správanie, preferuje nemeniteľné rutiny a stále prostredie a na zmeny reaguje negatívne. Ako sa dostávajú do širšieho rozsahu sociálnych situácií, ich správanie nie je spravidla modulované na daný sociálny kontext, čiže sa môžu objaviť nevhodné reakcie a zmätené spontánne správanie (https://www.ssvp.vz.cz/Texty/autizmus.html,https://kpppbb.svsbb.sk/material/szs/autizmus/13html).

     Dieťa s autizmom má problém pochopiť, že ľudia konajú zámerne a nedokáže preto rozpoznať dôležité prvky ich správania. Vykazuje repetitívne vzorce správania v podobe motorických stereotypov formou opakovania určitej činnosti, monotónnym opakovaním pohybov jednej, či viacerých častí tela, vokálnych a verbálnych stereotypov. Bežným stereotypom je zbieranie a zoskupovanie rôznych predmetov a ich častí. V praxi sa to prejavuje tak, že dieťa trávi dlhý čas zoraďovaním autíčiek či vláčikov a pokiaľ mu niekto jeho činnosť náhodne preruší či pohne s týmito predmetmi, môže to byť podnet pre záchvat zlosti aj agresie. Zmena v rutine je pre dieťa veľmi rušivá, pretože stereotyp predstavuje pre dieťa určitý druh obrany pred sociálnymi požiadavkami okolitého sveta, ktorým nerozumie a preto uniká do istoty nemenného, stále sa pravidelne opakujúceho. Niektoré dieťa s autizmom má intenzívne nutkavé záľuby, napríklad hľadá informácie súvisiace s počítačmi, cestovnými poriadkami, zaoberá sa vedeckými témami. Vo svojich aktivitách je dieťa obmedzené týmito stereotypmi, chýba mu spontánnosť, originálne a tvorivé myslenie

(http.://www.autizmus.info/04Odbornici/OdborniciSvetSamOSebe.htm, https://cswikipedia.org/wiki/Autizmus).

     Najväčším problémom pri zvládaní ťažkostí so správaním dieťaťa s autizmom je fakt, že dieťa nerozumie, respektíve nereaguje na verbálnu inštrukciu. Dáva do súvislosti veci alebo udalosti, ktoré sa stali rovnaký v rovnaký čas, alebo tesne za sebou aj v prípadoch, ak spolu vôbec nesúvisia a nevie pochopiť súvislosti udalostí časovo vzdialených od seba len niekoľko minút, čo u neho vedie k vzniku strachu z neškodných vecí. Správanie dieťaťa s autizmom je variabilné, je kvalitatívne odlišné od správania zdravého dieťaťa, a to je evidentne pozorovateľné hlavne v sociálnom kontexte

(https://www.ssvp.vz.cz/Texty/autizmus.html).